DRAČIA PERLA - Odomknutie sily Zeleného draka

Keď sa Monika ďalšie ráno zobudila, prekvapilo ju, že bola v posteli. Nepamätala si totiž, že by sa v noci presúvala. Pozrela na Rena, ktorý pokojne spal na gauči, a hneď sa zapýrila. Pri pomyslení že to on ju preniesol do postele, vyskočila ako strela a šla sa schladiť.


Už si umývala zuby pri otvorených dverách kúpeľne, keď k nej nakukla Lucia.

„Čau,“ povedala a Monika jej kývla v zrkadle na pozdrav. „Už ti Ren hovoril, čo som mu včera vymyslela za backstory?“

Monika vypľula zubnú pastu a otočila sa k natešenej kamarátke: „Nie, ešte spí.“

„Pokryla som všetko, na čo by sa mohla Kamila spýtať,“ a zdvihla papier, čo zvierala v ruke. „Takže, základom je, že Ren je môj bratranec zo Slovenska, hej?“ no nepočkala na Monikino prikývnutie, len pokračovala. „Jeho super sexy postavu,“ povedala mierne stíšeným hlasom, aby ju Ren ani náhodou nezačul, „vysvetľuje to, že je bývalým študentom Fakulty telesnej výchovy a športu v Bratislave.“

Monika jej na to prikývla s kefkou v ústach a výrazom: to znie celkom dobre.

„Po škole sa rozhodol cestovať a jeho prvá zastávka bola u jeho milovanej sesternici, u ktorej vedel, že môže istý čas pobudnúť,“ hovorila hrdo, pričom ukazovala na seba a Monika sa nemohla neusmiať. „To následne vysvetlí i to, keď sa vráti do svojho sveta. Vieš, že keď cestuje, tak sa s ním nedá spojiť. No a nakoniec, prečo šiel s tebou do školy... To mi dalo celkom zabrať, ale budeme tvrdiť, že išlo o stávku.“

Monika si na moment prestala umývať zuby, venovala jej pochybovační pohľad, ale neskočila jej do reči.

„Vymyslela som, že sme jeden večer, mi traja, popíjali v kuchyni a rozprávali sa o našich školách. Došli sme k debate o tom, či je ťažšie študovať tvoj obor, alebo môj. Tu prichádza do obrazu Ren, ktorý ako nestranný pozorovateľ navštívi obe naše školy a rozhodne spor.“

Monika si vtedy vypláchla ústa a odložila kefku do pohára pri zrkadle.
„Nie je to až moc prekombinované?“ otočila sa k Lucii so zmrašteným obočím.

„No nemôže byť študent, ktorý rozmýšľa nad prestupom, pretože to by musel z tej chémie niečo vedieť. Respektíve by mal poznať aspoň naše písmo. Takto, to je síce komplikovanejšie, ale nie je to až také neuveriteľné. Ostané varianty boli horšie,“ pozrela do svojich preškrtaných poznámok.

Monika cukla ústami, tiež jej nenapadal žiadny lepší dôvod prečo by niekto dobrovoľne šiel na hodiny chémie, keď nemusí.

„Ale aj takto by mal ísť len na pár prednášok, ináč by to bolo fakt divné,“ dodala nakoniec Lucia.

Monika prešla z kúpeľne do kuchyne, aby si urobila raňajky, a Lucia šla za ňou.

„A čo jeho meno? Na to sa Kamila pýtala už včera,“ hovorila, kým hľadela do otvorenej chladničky.

„Ach áno! Meno mu vybrala mama, ktorá je pôvodom z Ameriky,“ odvetila Lucia víťazne, a potom kamarátke porozprávala pár príbehov o Renovej fiktívnej rodine. Monika sa celkom bavila na jej entuziazme, ale zároveň pociťovala zvláštnu prázdnotu.

***

V ten deň mala Monika len cvičenia, kde sú študenti v menších skupinkách, a preto ju bol Ren ochotný počkať pred školou. Podľa plánu ju mal po vyučovaní odprevadiť ešte do parku Folimanka za Tomenom a následne mal ísť na stretnutie s Kamilou v reštaurácií pána Longa. Rande mu samozrejme pomohla cez smsky dohodnúť Lucia, ešte včera večer.

Ich plán sa ale zmenil, keď Kamila uvidela Rena skôr, ako Monika, a pribehla k nemu.

„Ahoj krasavče, tys mě přišel vyzvednout?“ opýtala sa ho útla krásavica v tmavomodrom vlnenom kabáte, pričom sa mu okamžite zavesila na ruku. Ren bol celý v rozpakoch, dokonca sa i mierne červenal.

„No, ja,“ začal, ale vtom vedľa nich prefrčala Monika.

„Tak si užite rande,“ kývla dvojici a s falošným úsmevom na tvári ich obišla.

„Môžeš chvíľu počkať?“ povedal Ren Kamile, pričom sa vyslobodil z jej zovretia a popobehol za Monikou.

„Počkaj, pôjdem s tebou,“ odvetil trochu vykoľajene Monike.

„Nemusíš, to v pohode zvládnem... je to len kúsok. Aj tak, bolo by divné kebyže jej povieš, že ju neodprevadíš na VAŠE rande.“ Ren chcel namietať, ale Monika dodala: „Prosím ťa, aká je pravdepodobnosť, že ma napadnú nejaké obludy práve na tom kúsočku cesty k parku?“

„Dobre teda,“ povedal neochotne Ren, ale predtým než odišiel, pristúpil k Monike a podal jej trojuholníkovú dýku zo svojej tašky. „Ale toto si zober,“ strčil jej ju do ruky s vážnym pohľadom, na ktorý mohla dievčina len nemo prikývnuť. Následne sa muž vrátil ku Kamile, ktorá sa mu znovu zavesila na ruku a hneď ho začala vyspovedať.

Monika sa na nich ešte chvíľu pozerala a zhodnotila, že by sa k sebe nehodili. Kamila bola totiž veľmi elegantne oblečená oproti Renovi, ktorý vyzeral, že ide do telocvične. Mal na sebe totiž stále tú istú hrubú bundu, čo mu Lucia našla ešte v sobotu, a k tomu cez rameno mu visela golfová taška so zbraňami.


Keď si dýku zastrčila za opasok, Monike ešte napadlo, že je Ren riadne ozbrojený na svoje prvé rande v jej svete a s jemným úškrnom sa vybrala k Albertovským schodom. Väčšinou po nich chodila iba smerom dole, ale teraz sa rozhodla, že si prevetrá hlavu a vyskúša aj opačný smer. Hľadela na popadané farebné lístie, ktoré pokrývalo zem a na chladné slabé lúče slnka, ktoré presvitali cez koruny stromov. Na to, že sa už blížil koniec októbra, bolo stále pekne a to nostalgické počasie donútilo Moniku rozmýšľať.

V hlave jej zneli Luciine slová: Po škole sa rozhodol cestovať... To vysvetlí, že sa s ním nedá spojiť, keď sa vráti do svojho sveta...

Moniku prepadol smútok, pevne sa chytila zábradlia a pokrútila hlavou, akoby tie myšlienky chcela vytriasť z hlavy. Naštvala sa. Prečo myslí na Rena? Pozná ho sotva šesť dní a už je z neho paf?! Však ani nepatrí do jej sveta. A prečo na Kamilu žiarli? Veď šli len na rande. Nemôže z toho nikdy byť nič viac, pretože sa Ren musí vrátiť domov. Ani ona by s ním nič nemohla mať, aj tak ju potrebuje len na prenesenie moci Zeleného draka.

Vtedy si vybavila Renov pohľad, keď jej včera povedal: Nenechám ťa bez ochrany.

Hľadel na ňu s takou nehou a na moment si myslela, že JU chce chrániť. Ale Ren ju chráni len kvôli moci Zeleného draka...

Monika povolila zovretie zábradlia a pozrela pred seba. Zistila, že je len v polovici schodov a ťažko si vzdychla, že si na uvažovanie vybrala práve tento výstup. 

Neochotne sa pustila zase do šlapania schodov. Nohy ju začali strašne bolieť a nebola schopná už na nič myslieť. I tú bolesť sa snažila ignorovať. Stála na poslednom odpočívadle, keď zrazu mala zvláštny pocit – niekto na ňu hľadel. Prestrašene sa otočila, ale nikto za ňou nebol. Telom jej prešli zimomriavky a uškrnula sa. Práve povedala Renovi, že ju môže nechať osamote a teraz toto?! Zavrela oči, vyprázdnila hlavu a nechala svoje zmysli pracovať tak, ako pred chvíľou, keď zacítila ten divný pocit.

„Tomen!“ zvolala a pozrela veľa seba. Bežný človek by nikoho nevidel, ale Monikine dračie oči zaregistrovali siluetu malej postavy, ktorú obklopovala slabá energia.

„Ako si vedela, že som to ja?“ spýtal sa jej Tomen sklamane, ale zároveň i prekvapene, keď sa pred ňou zjavil v podobe chlapca.

„Neviem, proste som ťa vycítila,“ zdvihla ramená dievčina.

„Energiu si blokujem odkedy som prestúpil do tvojho sveta a k tomu som bol neviditeľný. Vycítiť prítomnosť nášho rodu je prakticky nemožné. Už pred mnohými generáciami stratili dračí potomkovia túto schopnosť. Myslím, že si práve zistila, ako sa dostať k moci Zeleného draka, a to som ťa chcel len vystrašiť!“ vyceril na ňu Tomen zuby. „Vieš, ako si to urobila?“

„Áno viem,“ usmiala sa Monika neveriacky a vtom ju chlapec schmatol za ruku.

„To je výborné! Musíme to ihneď vyskúšať!“ a už ju ťahal hore schodmi.


Namierili si to doprava do Parku na Karlově. Hneď, keď prebehli pod klenbou, ktorá viedla do parku, sa ocitli v druhej dimenzii. Tam toto miesto tvoril hustý sivý les, kde im hmla siahala až po kolená.

„Môžeš,“ pozrel na Moniku Tomen s očakávaním v očiach.

„A čo akože mám urobiť?“ spýtala sa ho, pričom si položila tašku na zem.

„Nechaj vyrásť tento strom,“ ukázal chlapec na malý stromček, ktorý ledva vykúkal spod hmly.

Monika si vzdychla, nevedela si ani len predstaviť, ako by to mala správne urobiť. Na začiatok sa postavila nad stromček, vystrela nad neho ruku a venovala Tomenovi pochybovačný pohľad. Potom sa sústredila na to, aby pod jej rukou stromček vyrástol, ale nič sa nestalo. Po chvíli si vzdychla a chlapec si čupol k stromčeku skúmajúc, či sa natiahol aspoň o centimeter.

„Robíš to ako pred chvíľou?“ opýtal sa chlapec, ktorý vďaka svojmu sivému vršku takmer splýval s okolitou hustou hmlou.

„No pred chvíľou som nemala nechať vyrásť strom,“ odfrkla Monika.

„Začnime od začiatku. Ako si ma vycítila? Na čo si myslela?“ pozrel na ňu skúmavo Tomen.

„Na nič. Nohy ma tak boleli z tých blblých schodov, že som nedokázala na nič myslieť.“

„Sústredila si sa na bolesť?“

„Nie, tú som sa snažila ignorovať. Fakt som na nič nemyslela... a práve to je problém! Ako mám nechať vyrásť strom, ak nemám myslieť na to, aby vyrástol?!“ pohodila zúfalo rukami.

Tomen sa na chvíľu zamyslel, pričom si rukou hladkal bradu: „Pozeral som sa na to celý čas zle. Moc Zeleného draka sa musíš naučiť používať bez toho, aby si na ňu myslela.“

„A to mám akože ako urobiť?“ nahodila Monika nechápavý výraz.

„Je to rovnaké, ako keď používaš ruku. Nemyslíš na to, že ju máš použiť, len to urobíš,“ a začal pred ňou mávať hornými končatinami. Monike napadlo, či mal Ren pravdu ohľadom veku malého Bai, pretože nielen vyzeral, ale aj sa choval ako osemročný chlapec.

„Ako je potom možné, že som vedela použiť silu Zeleného draka vtedy, keď ma vyprovokoval Ren?“

„Presne tak!“ vyhlásil Tomen a Monika prekvapene zažmurkala očami. „Nemyslela si na to, že máš silu použiť, len si to urobila. Hnev, ktorý si cítila, ti tak zaplavil mozog, že si nemyslela, len konala. Musíš sa proste naučiť používať silu draka bez myslenia.“

Monika sa na chlapca sediaceho vedľa malého stromčeka skúmavo zahľadela. Mal pravdu? Stačilo nemyslieť?

Dievčina pozrela na stromček ako na svojho úhlavného nepriateľa, a potom sa sústredila na svoju ruku – ale len pohľadom – pričom vyprázdnila hlavu. V tom momente jej prsty urobili samovoľný pohyb a listnatý stromček vyrástol až k jej dlani. Tomen sa začal radovať a aj Monike sa na tvári objavil prekvapený úsmev.


Po tomto teste sa presunuli do parku Folimanka na Monikin ďalší výcvik, ktorý jej teraz šiel krásne. Čím viac moc draka používala, tým prirodzenejšie sa pritom cítila. Stromy, ktorým poručila rásť sa stávali mohutnejšie. Dokázala riadiť i rast ich koreňov, pomocou ktorých vytvorila malý mostík cez potôčik pri dódžó. Keď si uvedomila, že jedinou hranicou tejto sily je jej fantázia, začala si to užívať ešte viac. Používanie moci Zeleného draka ju vôbec nevyčerpávalo, naopak, sršala energiou a usmievala sa.

***

Podvečer prišiel do druhej dimenzie i Ren, ktorý si otrávene sadol k stromu neďaleko Moniky a Tomena, pričom sa flegmaticky oprel o jeho kmeň. Dievčina si ho všimla v momente, keď svoju tašku so zbraňami hlasno hodil vedľa seba.

„No, ako dopadlo rande?“ opýtala sa, keď podišla k nemu, pričom jeho namosúrená tvár hovorila za seba.

Ren sa na ňu ani nepozrel, len odfrkol: „Do školy s tebou už nepôjdem.“

Monika si musela zahryznúť do pier, aby jej neušiel škodoradostný úsmev, no potom dodala: „Ani nebudeš musieť.“

Koreň stromu, na ktorom sedel muž, sa zrazu pohol a postrčil ho. Ren sa za seba zmätene pozrel. Chvíľu mu trvalo, kým pochopil, ale potom sa mu rozžiarila tvár.

„Tak to aby si sa to ešte naučila používať v boji,“ povedal vyzývavo a už aj vyťahoval svoje meče z tašky.


S tým začal Monikin skutočný tréning. S mocou Zeleného draka v boji proti Renovi už mala šancu. Síce používala špinavé triky, ako že ho korene stromov chytili za členok, keď chcel zaútočiť, alebo keď bojovali v blízkosti stromov, tak z ničoho nič vyrástol na strome konár, do ktorého chudák narazil. Ale Monika sa na tom dobre bavila a šlo jej to stále lepšie.

Tomen sa na tých dvoch pozeral z diaľky a bol rád, že sa dievčina dokázala dostať k moci Zeleného draka včas, vedel totiž, že správa o zajatí Renovho brata dorazí už o pár dní.

Prvá časť.Predošlá časť. Pokračovanie

Screenshot komentárov:

Komentáre

  1. Bolo to dobré, len škoda, ž si neopísala to Renovo dramatické rande s Kamilou

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Super napísané, každou časťou je to napínavejšie. Len tak ďalej! Vedela som, že Monika príde, ako používat moc Zeleneho draka.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. [1]: Plánujem sa k tomu rande ešte vrátiť síce to nebude rozpisované do detailov, ale niečo k tomu ešte vymyslím

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Velmi dobře napsané, čte se to jedna báseň!! ..Tak už se opět velmi těším dál.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Přeji hodně čtenářů a úspěšné psaní. Já sama ale dávám přednost článkům, které nejsou na pokračování.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Velmi úžasné, jako vždy. Dlouho jsem tu nebyla tak mám co dohánět :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. [8]: Á, som rada, že si späť, tvoje komentáre mi chýbali.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. [9]: Já sem taky ráda že jsem zpět, doufám že budu mít na vše čas a nedosere se mi noťas pač s ním mám trochu problémy.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Mne chýbal opis rande :( Ja som sa na to tešila :( Bude tu ešte? Ako flashback alebo niečo? Ja som chcela vidieť Rena ako je nechápavý a Kamila ako si nikdy nezatvorí ústa a rozpráva ako mlynček :(

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára