DRAČIA PERLA - Houréni útočia!

Ledva opustili okolie bystriny, Ren ju zatiahol za široký strom, odkiaľ opatrne vykukol. Na jeho tvári nebol ani náznak strachu, ktorý prechádzal Monikiným celým telom. Ren vyzeral naopak veľmi chladne a rozvážne. Keď si ho dievčina premeriavala pohľadom, všimla si, že ju drží za ruku. Z jeho pevného stisku cítila, že ju chce ochrániť a spraví pre to všetko, čo bude v jeho silách. To Moniku donútilo k úsmevu a trochu sa upokojila.

„Vidím troch, ak budeme dosť rýchli, viem, kde ich môžeme striasť,“ šepol Ren s pohľadom upretým smerom, odkiaľ prišli. Vtom ticho temného lesa preťalo pípanie Monikiných digitálnych hodiniek, ktoré si nastavila ešte pred spaním. Dievčina okamžite zbledla a vytrhla sa z Renovho zovretia, aby ten zvuk umlčala. No už bolo neskoro, Houréni pípanie počuli a rozbehli sa ich smerom. 

Ren sa na to otočil k Monike, vyzeral naštvane. Boju sa chcel vyhnúť, ale teraz to už nebolo možné. Schmatol Monikinu ľavú ruku s hodinkami a trhol ňou k sebe, čo donútilo dievčinu urobiť krok k nemu. Ocitla sa v jeho tesnej blízkosti a vydesene mu hľadela do očí. Myslela si, že jej ten prekliaty vynález strhne a rozšliapne, ale namiesto toho sa k nej priklonil a strčil jej do ruky svoju trojuholníkovú dýku.

„Nenechaj sa zabiť,“ šepol Ren a s tým vystúpil spoza stromu. Muž vyžaroval silu a mal pohľad plný odhodlania bez strachu o svoj vlastný život, čím Moniku úplne ohúril. Bez dychu sledovala, ako od nej jej spoločník odchádza do boja s obludami, ktoré bol rozhodnutý zabiť.

Monika sa však bála, ako ešte nikdy. Videla, čoho sú Houréni schopní v jej svete i v tomto. A napriek tomu, že bol Ren fakt dobrý v boji, jeho protivníci dokázali čerpať silu z kostí, z ktorých bolo tvorené ich brnenie, kvôli čomu sa neunavili tak ľahko a i zranenia znášali lepšie. Monika nevedela, ako toto prežijú bez moci Zeleného draka, ale dúfala, že mal Tomen pravdu a ešte sa vráti do svojho sveta. Privrela na moment oči, aby potlačila úzkosť a strach, ktorý pociťovala, a následne vykročila spoza stromu.


Ren už vtedy držal svoje dva päťdesiaťcentimetrové meče v rukách a pripravene čakal, kým k nemu pribehne najväčší z Hourénov. Netvor vyzeral priam besne! Sliny sa mu hromadili okolo obrovských úst so špicatými zubami a ziapal ako zviera. Celé jeho telo bolo pokryté rôznymi druhmi kostí tvorov, ktoré skolil. Dokonca i na hlave mal lebku so štyrmi veľkými rohmi.

Ren Hourénovi siahal len niekde po hruď, ale veľkosť príšery ho nezastrašila, ba naopak, vedel, že to proti nemu bude môcť využiť. Preto viac pokrčil kolená a pevnejšie chytil rukoväte svojich zbraní.

Keď obluda pribehla k Renovi, okamžite sekla so svojím krátkym širokým mečom. Ren útok vyblokoval prekrížením svojich mečov nad hlavou a plynulým oblúkom stočil zbraň obludy k zemi. Vtom ale pri Renovej nohe šľahol bič a musel ustúpiť, čím stratil svoje výhodné postavenie nad príšerou.


Monika hľadala očami odkiaľ prišla rana bičom, ale kebyže sa neozve prenikavý chichot, nenapadalo by jej pozrieť sa hore do korún stromov. Na jednom z dolných konárov totiž sedel vychudnutý Hourén s obrovským zubatým úsmevom a nalomenou ľudskou lebkou cez hlavu.

„Výborne, má so sebou ženu. To si užijeme,“ vyškieral sa na strome netvor.

„Ssaa! Prestaň rozprávať a pomôž Bryssovi s tým chlapcom!“ ozval sa tretí Hourén syčiacim hlasom neďaleko stromu, na ktorom sedel jeho druh. Tento netvor, na rozdiel od ostatných, nemal na hlave lebku zvieraťa. Monike sa takto naskytol pohľad na neuveriteľne ohyzdného Houréna, ktorému sa z tváre takmer oddeľovala koža, ktorá zdanlivo už prechádzala hnilobným procesom. Netvor nemal nos, vyzeralo to, akoby mu ho niekto odrezal. K tomu mal červené oči a špicaté ostré zuby, ktoré sa mu skoro nezmestili do úst.

Monika takmer upustila dýku, keď toho tretieho Houréna uvidela, ale rýchlo ju znovu pevne uchopila.

„Ja jeho pomoc nepotrebujem!“ ziapol hlbokým hlasom Bryss a znovu zaútočil na muža pred sebou. Ren jeho útok jedným mečom vyblokoval, spravil výpad dopredu a druhým mečom zaťal do obludy, presne do medzery medzi jeho brnením z kostí. Bryss ustúpil s rukou na rane a začal vrčať.

Hourén, ktorý zdanlivo dával povely, ukázal hlavou Ssaaovi, aby mu šiel pomôcť. Ssaa ešte raz pozrel na Moniku a oblízol si pery, pričom jeho úškleb ostal nemenný. Potom švihol bičom tak, že sa navinul na neďaleký konár a zhúpol sa vedľa Bryssa.

Monika ešte videla, ako sa Ren ladne uhýba Ssaaovmu biču, ale potom sa pozrela na tretieho Houréna, ktorý si ju očami premeriaval.


Netvor sa pomalým krokom vybral k Monike a dievčina stuhla s dýkou vytasenou pred sebou. Vtedy si všimla zbraň, ktorú si Hourén opieral o rameno – veľká ťažká guľa s ostňami a dlhou rukoväťou.

Obluda zastavila v bezpečnej vzdialenosti od Monikinej vytasenej dýky a z vrchu sa na ňu pozrel. „Odlož to maličká. Bola by škoda, ak by si si ublížila.“

„Tebe ublížim, ak sa priblížiš,“ odsekla odhodlane, pričom sa jej triasli nohy.

Príšeru jej slová pobavili, uškrnul sa a zavetril jej smerom:  „Bude z teba skvelá rodička, si mladá a máš široké boky.“

Monika si zhrozene i znechutene otvorila ústa a to obludu pobavilo. Miloval ženy, ktoré sa snažili brániť. Zbožňoval sledovať, ako sa im tá iskra vzdoru postupne vytráca z pohľadu, až z nich nakoniec ostala len bezduchá vec na uspokojovanie. Presne takýto osud videl i pre Moniku a tešil sa na to.

Hourén následne položil svoju zbraň na zem, ktorá sa svojou váhou zaryla do zeme. „Tak poď, zaútoč maličká. Ukáž, čo v tebe je.“


Vtedy sa Ssaaov bič omotal okolo Renovho krku, ktorý práve vyskočil so smrtelným útokom namiereným na Bryssa. Ssaa ho ale okamžite strhol k zemi a donútil Rena kľaknúť na kolená.

„Pozri chlapče,“ uškrnul sa Ssaa a potiahol bič vyššie, vďaka čomu musel Ren zdvihnúť hlavu. „Ako pekne si Ress hrá s tvojou krásavicou,“ zachichotal sa mu do ucha.

„Zabi ho,“ poručil Bryss svojmu druhovi.

„Počkaj, kam sa ponáhľaš? Chcem vidieť jeho výraz tváre, keď si jeho slečnu Ress privlastní,“ obrátil sa k nemu Ssaa so šialene vzrušeným úsmevom.

Ren lapal po dychu s pohľadom upretým dopredu. Videl, ako Monika zaútočila na Houréna, ktorý jej útok jednoducho vyblokoval a udrel ju päsťou do brucha.

„Ale no tak! Ress! Nepoškoď ju!“ skríkol žalostne Ssaa.

„Veď som sa jej tváre ani nedotkol!“ odpovedal Ress, ktorý na to vykrútil Monikinu ruku a tá pustila dýku na zem. Hourén k nej zozadu pristúpil, schmatol ju pod krkom a pritiahol k sebe. Páčilo sa mu, ako sa priečila. Monika sa snažila stiahnuť zo svojho krku jeho ruku, alebo aspoň vyslobodiť tú druhú, ktorú jej držal za chrbtom.

Ssaa sa vtedy priklonil znovu k Renovi a šepol: „Teraz, zomrieš.“


Lesom sa ozval Ssaaov temný chichot a Monika na moment pozrela ich smerom. Videla, ako sa Renovi podarilo spoza pásu vytiahnuť malú dýku a vrazil ju Ssaaovi z boku do krku. Hourén okamžite pustil svoj bič a chytil si krvácajúcu ranu.

Keď to Bryss uvidel, zaútočil na Rena svojím širokým mečom. Monika to už nevydržala, vyvolala v sebe moc Zeleného draka a dupnutím nohy zastavila Bryssov útok. Zo zeme totiž v okamihu vyleteli korene stromov, ktoré obludu spútali.

Moniku zabolela hlava a z nosa sa jej začala valiť krv, ale keď už začala, mienila to dokončiť. Dupla nohou ešte raz a Hourén, ktorý ju pridržiaval, bol zrazu taktiež spútaný. Keď sa vyslobodila z jeho zovretia, otočila sa k svoju protivníkovi. Tvár jej pokrývala krv, pričom jej oči žiarili jasnozelenou farbou.

„Neboj sa, tváre sa ti nedotknem,“ povedala flegmaticky Monika a vystrela pred seba ruku.

„Okamžite prestaň!“ začula Renov strachom presýtený hlas, ale aj keby chcela, nevedela by potlačiť moc Zeleného draka. Preto sa rozhodla užiť si týranie oblúd, ktoré pochytala, keď už to bude posledná vec, čo urobí.

Ruku s vystretými prstami začala pomaly zatvárať v päsť, pričom zovretie koreňov okolo oboch Hourénov sa tým sťahovalo. Príšery kričali od bolesti, keď z nich vytláčala život. Monika by si zvuk ich pukajúcich kostí oveľa viac užívala, kebyže jej do hlavy nešlahá prenikavá bolesť, ale nemienila prestať. Už ich skoro doriadila, keď jej náramok vypustil rýchly silný elektrický šok, ktorý premkol telom dievčiny, a ona v bezvedomí padla na zem.


Renovi chvíľu trvalo, kým spracoval, čo sa stalo. No keď začul Bryssove bolestivé vzlyky, bez uvažovania mu oddelil hlavu od tela a bežal k Monike. Predtým, ako si k nej čupol, zabil Ressa, ktorého nevládne telo držali už len korene stromov.

Následne si kľakol k Monike. Srdce mu búšilo niekde v hrdle, bál sa, že už bude mŕtva. Opatrne dievčinu otočil na chrbát a nahmatal jej pulz, bol slabý, ale stále žila. Potom Monike nadvihol jedno z viečok, aby skontroloval farbu jej očí – už našťastie nesvietili mocou Zeleného draka.

Na jednej strane mu odľahlo, na druhej sa naštval. Zobral Moniku na ruky a vtedy si všimol, že tretí Hourén zmizol. Hľadal jeho mŕtve telo, ale zdalo sa, že i napriek zraneniu, ktoré mu Ren spôsobil, tak Ssaa ušiel.


Ren zobral Moniku späť k bystrine, k jej veciam, a položil ju na spacák. Dievčina si ťažko otvorila oči a pocítila nehoráznu bolesť hlavy.

„Čo? Kde?“ vykoktala horko ťažko, keď sa chcela neúspešne posadiť.

„Ostaň ležať. Pozbieram ti nejaké bylinky, ktoré pomáhajú pri strate krvi. Len sa nehýb, budem na blízku,“ povedal Ren straostlivo a upokojujúco ju pohľadil po pleci.


Monike sčernelo pred očami, a keď si ich po chvíli znovu otvorila, vôbec sa nepamätala na rozhovor s Renom. Rýchlo sa posadila a uvedomila si, že je sama pri bystrine. Myslela si, že boj s Hourénmi bol len zlý sen, pretože sa zobudila vo svojom spacáku, ale potom si utrela nos a na ruke uvidela krv. Už vedela, že sa jej to nesnívalo, ale nedokázala si v hlave urobiť poriadok, bola zmätená a jediná rozumná vec, ktorá jej napadla, bola, že si umyje tvár v bystrine.

Postavila sa pridržiavajúc stromu, pri ktorom predtým ležala, a odtackala sa k vode. Tam spadla späť na zem a začalo jej pískať v ušiach. Keď to utrpenie prešlo, nahla sa nad priezračne čistú vodu a uvidela, že nielen tvár, ale aj tričko má celé od krvi.

Monika si začala zmývať krv, ale zdalo sa jej, že ju rukou len rozotierala na tvári. Cítila sa veľmi slabá a ten nekonečný proces ju naštval, preto zo seba priam strhla tričko. Časť čistej látky potom namočila do bystriny a utrela sa s už aj tak zničeným vrškom.

Monika si ani neuvedomila, že ostala sedieť pri bystrine už len v bielej podprsenke. Až keď sa vrátil Ren a zarazene na ňu pozrel, tak sa vzpamätala.

„Čo robíš?“ vypadlo z Rena, ktorý sa jej rýchlo otočil chrbtom, cítil totiž, že ho pohľad na Monikine odhalené telo rozhodilo.

„Ako to podľa teba vyzerá?“ odsekla nepríjemne dievčina a pridržala si pred hruď tričko. „Bola som od krvi, tak som sa umyla. Potrebujem niečo čisté,“ zašomrala sťažka a chytila sa za hlavu.

Ren sa vybral k jej batohu, položil na zem plod podobný odrezanému kokosu, ktorý zvieral v ruke, a rýchlo z jej tašky vyhrabal vínovú bundu. Následne opatrne podišiel k Monike a podal jej ju.

„Ďakujem,“ zašomrala dievčina a Ren sa jej otočil chrbtom, aby sa mohla obliecť. Keď sa k nej ale po chvíli znovu otočil a stále nebola schopná si bundu navliecť, tak jej pomohol.

Bez slova ju potom zobral na ruky a preniesol späť k spacáku. Zo zeme vedľa batohu zobral plod s liečivým odvarom, ktorý pripravil Monike, a podal jej ho. Keď dievčine udrel do nosu nezabudnuteľný zápach čaju pána Longa, zvraštila tvár.

„No fuj,“ povedala decky a odvrátila hlavu.

„Neštvi ma a vypi to, bude ti lepšie,“ povedal prísne Ren.

Monika veľmi neochotne vypila odvar. „Myslela som si, že to len zle vonia. Ale toto chutí fakt hrozne!“ a strčila Renovi do ruky prázdnu nádobu. Začala si otvárať ústa na všetky strany, akoby sa snažila vo vzduchu zachytiť na jazyk hocijakú inú chuť, ale nešlo to.

„Vieš, že si mala šťastie? Kebyže ťa náramok od Tomena nešokuje a nestratíš vedomie, tak…“ zažal Ren vyčítavo, no radšej pozrel do zeme.

Monika sa na neho usmiala a dotkla sa jeho brady. Ren sa preľakol a dievčina si od neho okamžite odtiahla ruku. Napriek tomu, že sa na ňu Ren pozrel, Monika mu nič nepovedala. Nevedela skoro ani čo sa na okolí deje, všetko vnímala skreslene.

„Odpočiň si, kým sa postarám o telá. Potom pôjdeme,“ povedal nakoniec Ren, zdvihol sa zo zeme a zmizol v lese.  

Prvá časťPredošlá časť. Pokračovanie

Screenshot komentárov:

Komentáre

  1. No teda, ještě že to je poslední díl, už vážně potřebuju jít spát!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Sobota byla včera a pokračování není?

    OdpovedaťOdstrániť
  3. [5]: Včera a dokonca i dneska, keď som bola na blog.cz tak tu bola vypísaná "chyba serveru". Nič nefungovalo Takže som si začala s porkačovaním ešte hrajkať a dám ho sem cca o 19-tej

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ako obvykle, stále sa zlepšuješ. Boje boli pekne popísané a previezla si ma s tým Monikiným riskom :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára