DRAČIA PERLA - Loren

Akonáhle stúpili na prašnú cestičku vedúcu do mesta, Monika neodolala a opatrne vykukla spoza Renovho chrbta. Zdalo sa jej, že domy na území Ohnivého draka boli oveľa väčšie a sofistikovanejšie ako vo východných kmeňoch, pričom šlo o kamenné stavby.

Ren ich viedol k veľkému domu na kraji mestečka Hattapi, odkiaľ boli počuť opilecké reči.

„Kam to ideme?“ spýtala sa zvedavo Monika.

„Nehovoril som ti, aby si bola ticho?“ odsekol Ren.

„Nie, to si mi nehovoril,“ zaksichtila sa dievčina.

„Tak buď ticho!“ odfrkol jej spoločník napäto, pričom Monika jeho slová s grimasou imitovala za jeho chrbtom.

Keď došli ku krčme, Ren sa k dievčine rázne otočil.

„Schovaj sa tam,“ ukázal na veľký voz vedľa budovy, na ktorom bola hromada slamy. „A počkaj, kým sa vrátim.“

Monika na neho škaredo pozrela, prekrútila oči, ale nemienila sa s ním hádať, a šla sa schovať za voz.

Ren zatiaľ vyšiel nerovnými kamennými schodmi krčmy a otvoril vŕzgajúce drevené dvere. Bolo skoro ráno, no i napriek tomu tam bolo plno. Väčšina z hostí bola dosť mimo a pochrapkávali na okrúhlych stoloch, takže Renov príchod zaregistrovala len majiteľka, ktorá stála pri bare oproti dverám. Široká žena s dlhými čiernymi vlasmi vypnutými dohora vrhla na Rena podráždený pohľad, na dnes už mala zákazníkov so špinavými poznámkami a nedostatkom peňazí plné zuby.

„Čo to bude?“ opýtala sa majiteľka nezaujato.

Ren sa potešil, že ho madam Madlen kvôli jeho zostrihu nespoznala, to sa mu hodilo. Podišiel k baru a spoza pása vytiahol veľkú zlatú mincu s nepravidelným tvarom. Žene okolo štyridsiatky sa v tom okamihu rozžiarili oči a na jej bacuľatej tvári sa objavil okúzľujúci úsmev.

„Chcem izbu a zavolajte mi Loren,“ odpovedal stručne Ren. Majiteľka si ho pohľadom rýchlo premerala, ak chcel Loren, musel v jej krčme už byť, ale to by si toho fešného mladíka s peniazmi pamätala. No madam Madlen videla na tvári svojho zákazníka vážny výraz a vedela, že otázkami by ho len odohnala, tak mu radšej okamžite vyhovela.

„LOREN!“ ziapla dozadu na jedno zo svojich dievčat. Škrekot majiteľky prebudil hosťa spiaceho neďaleko na bare, ktorý následne položil hlavu späť na pult a pokračoval v driemaní.

„Áno?“ ozval sa otrávený hlas z drevených schodov, kde sa objavila pekne tvarovaná žena so sivastou pokožkou, tmavofialovými vlasmi zopnutými v cope, špicatými ušami a veľkými čiernymi očami. Mala na sebe úzky červený korzet, z ktorého jej prsia priam liezli von a tesné čierne nohavice.

„Máš zákazníka,“ povedala jej madam Madlen pri bare a prekrútila oči, keď uvidela, že Loren pobehuje zase bosá.

Loren sa na Rena šibalsky usmiala, zbehla k nemu dole a už ho ťahala k schodom, ktoré boli napravo od baru. Vybehli do obytnej časti krčmy pre hostí, kde s ním zapadla do prvej izby naľavo.

Hneď, keď za nimi Loren zatvorila dvere, Ren ju rázne pritisol k dverám a ona vzrušene vzdychla. Okamžite si ho pritiahla bližšie k telu, schmatnúc ho za nohavice a pohladila ho po hrudi.

„Nie pre toto som prišiel,“ odvetil sucho.

„Si si istý, Ren?“ vyslovila jeho meno zvodne. Muž na Loren odmerane pozrel a ona spustila ruku, pričom si prekrútila oči.

„S tebou nie je žiadna sranda,“ odfrkla. „Čo teda chceš?“ opýtala sa znudene.

„Predpokladám, že si o Kaiovi počula,“ začal Ren, pričom pozorne sledoval jej reakciu. Na moment v Loreniných očiach uvidel bolesť, ale rýchlo zase nahodila svoj flegmatický výraz.

„Áno. Čo má byť?“

„Vieš, kedy tadeto prešli?“ naliehal na ňu.

Loren ho obišla a podoprúc si pravú ruku ľavou, začala nezaujato mávať, akoby ho chcela odohnať. „Prečo by som ti to mala povedať?“

Ren k nej pristúpil a schmatol ju za zápästie. „Tak poprvé, zaplatil som za tvoje služby…“

„No výborne, takže dostaneš to, čo všetci ostatní zákazníci,“ odsekla naštvane žena.

„Loren,“ vyslovil jej meno nežne, „prestaň sa tváriť, že ťa osud môjho brata nezaujíma. Obaja dobre vieme, čo ste spolu mali.“

Loren bola prekvapená Renovým miernym tónom, ešte ho takéhoto nevidela. V skutočnosti ho veľmi ale nepoznala. Vždy len zamračený sedel dole v krčme madam Madlen a čakal na svojho brata, pričom na zvádzanie dievčat vôbec nereagoval.

„Loren, povedz mi, čo vieš,“ oslovil ju nežným tónom. Pripomenul jej tým Kaia a nedokázala sa ubrániť úsmevu.

„Vieš, že sa s bratom oveľa viac podobáte, než som si myslela?“

Ren na ňu uprene hľadel a ten pohľad ženu zlomil. „Viem len toľko, že prechádzali neďaleko mesta.“

„Kedy?“

„Včera ráno.“

„A si si istá, že to boli oni?“ spýtal sa znepokojene.

„Určite. Za Madlen totiž prišiel jeden z jej pravidelných zákazníkov, ktorý ma neznáša za to, čo som, a keď ma uvidel schádzať zo schodov, začal si zo mňa uťahovať. Vraj po tom, čo sa Houréni pohrajú s mojím milým, tak už nezostane žiadny chlap, ktorý by bol ochotný so mnou i spávať,“ odvetila trpko, pričom hľadela do zeme.

Ren jej položil ruku na plece a jeho prístup Loren prekvapil, bol úplne iný, než si myslela. Zdvihla k nemu pohľad a pokračovala: „Je mi ľúto, že som z neho nedostala viac, ale Madlen mi poručila, aby som sa k nemu nepribližovala. Ten bastard jej platí až príliš dobre na to, aby mi dovolila ho odohnať. No z jeho šťastného výrazu tváre som usúdila, že Kai nebol v najlepšom stave, keď ho videl.“

Renova tvár stemnela a Loren z neho cítila sálať zlosť, no zrazu zase nežne pozrel do jej očí. „Potrebujem tvoju pomoc, máš nejaké NORMÁLNE oblečenie, ktoré by si mohla postrádať?“

„Na čo sú ti moje šaty?“ pozrela na neho zhrozene žena.

„Nie pre mňa,“ prekrútil oči. „Pre dievča, s ktorým cestujem,“ povedal opatrne a sledoval jej reakciu. Kútik jej úst sa mykol do úsmevu, ale rýchlo ho schovala za svoj flegmatický výraz.

„Možno by som niečo našla, ale musela by si to vyskúšať. Moje veci sú dosť tesné. Kde ju máš?“ spýtala sa pohotovo Loren.

„Je vonku. Nechcel som ju priviesť hlavným vchodom.“

„To si urobil dobre, zákazníci by sa na ňu vrhli,“ prekrútila oči pri pomyslení na tú nechutnú zberbu a dala ruky v bok. „Môžeme ju prepašovať zadom. Moja komnata je hneď dole pri východe, takže si nás nikto nevšimne.“

Ren prikývol a už aj šli von z izby, kde si to namierili doľava na koniec dlhej chodby. Tam Loren otvorila dvere vedúce do malej miestnosti s policami a vecami na upratovanie, kam rýchlo vtiahla Rena, aby ich žiadny zo zákazníkov neuvidel. Ocitli sa telo na tele v úzkej tmavej izbe a Loren sa šibalsky usmiala. Jej ruka začala blúdiť po Renovom pozadí, ktorý sa preľaknuto napol.

„Čo robíš? Prestaň!“ povedal celý vystrašený a Loren sa začala smiať. Ren jej prišiel taký nevinný v porovnaní s Kaiom, ktorému by sa tá malá miestnosť v jej spoločnosti určite páčila.

Žena následne odistila páčku za policami a tá odkryla tajný priechod – točité schody vedúce o poschodie nižšie. Loren pobavene ukázala Renovi, nech ide dopredu, a on veľmi opatrne prekĺzol vedľa nej.

Schody sa rozsvietili dvomi fakľami, jednou na hornom poschodí a jednou na dolnom. Nebolo tam teda veľa svetla, ale Renovi to stačilo a okamžite zbehol dole. Keď za nimi Loren zatvorila tajný priechod, zišla k vykoľajenému Renovi a očami si ho priam doberala kým pomaly schádzala po schodoch.

Keď už bola dole, otvorila dolný priechod, čím sa ocitli v identickej malej miestnosti ako predtým. Loren si dala pozor, aby sa o Rena určite obtrela prsami, pri zatváraní tajných dvier, pretože ten jeho výraz bol na nezaplatenie. Bola si istá, že sa jej muž stráni kvôli Kaiovi, ale nemohla si pomôcť, bavilo ju zahrávať si s ním.

V okamihu, keď na vonkajšej chodbe už nikoho nebolo počuť, vyliezli z úzkej miestnosti. Boli priamo pri zadných dverách, z ktorých Ren priam vybehol z krčmy.

„Snáď sa ma nebojíš, bojovník?“ začala si ho doberať Loren, ale Ren na to nereagoval.

Vonku Loren obrátila pohľad smerom, ktorým hľadel Ren – na peknú dievčinu s gaštanovohnedými vlasmi pri voze plného slamy. Žena na Moniku priam vyvalila oči, keď uvidela, v čom je oblečená, a už chápala, prečo od nej chcel Ren šaty.

Monika pri pohľade na Loren vo vyzývavom oblečení po boku jej spoločníka zvraštila tvár. Už vedela, prečo Renovi trvalo tak dlho vrátiť sa! Monika prísne prekrížila ruky na hrudi a venovala mužovi škaredý odsudzujúci pohľad. No jej spoločníkovi vôbec nedoplo, o čo jej ide.

Loren okamžite pribehla k Monike a natešene jej skočila okolo krku, nasala jej vôňu a už si bola istá – tá dievčina mala v sebe silu Zeleného draka.

„Ja som Loren,“ predstavila sa jej, kým ju objímala. Monika následne prekvapene šepla svoje meno a žena so sivou pokožkou sa od nej odtrhla.

„Nedalo ti to, však?“ odfrkol za nimi Ren a Monika na neho nechápavo pozrela.

„Chcela som sa presvedčiť,“ uškrnula sa nevinne Loren.

„Je cítiť, že nie je odtiaľto,“ odvetil Ren a žena vo zvodnom oblečení prikývla.

„Neboj sa, ja sa o ňu postarám. Je asi tak vysoká ako ja, takže by som na ňu niečo mohla nájsť. Ty počkaj v izbe, v ktorej sme boli, privediem ti ju tam. Choď zozadu, ale nech ťa nikto nevidí. Madlen by ma zabila, kebyže zistí, že som ti ten priechod ukázala.“

Ren prikývol a už aj šiel dnu.

Loren sa otočila k nič nechápajúcej dievčine, ktorá sa na ňu kŕčovito usmiala.

„Poď, nájdeme ti nejaké oblečenie,“ a objímuc Moniku okolo pliec ju viedla k zadným dverám krčmy.

Keď vošli, Loren dievčinu zatiahla do prvej izby naľavo. Monika sa ocitla v komnate s masívnou posteľou s rámom, z ktorého visela jemná oranžovohnedá priesvitná látka. Hneď vedľa dverí bola komoda a oproti, pod malým oknom, bol stolček s taburetkou.

Loren za nimi zatvorila dvere a začala sa prehrabávať v komode. „Zatiaľ si sadni, toto chvíľu potrvá,“ povedala Monike a tá si trochu nesvoja sadla na kraj postele. Obzerala si ženu pred sebou a obávala sa toho, čo jej vyberie za oblečenie. Podľa toho, čo mala na sebe, dievčina hádala, že z toho nebude nadšená.

Keď sa k nej však Loren otočila s jednoduchými hnedými nohavicami a košeľou, Monike odľahlo.

„Vyskúšaj si toto, ešte ti k tomu pohľadám nejaký kabátec,“ podala jej Loren šaty.

Monika poďakovala a prešla na druhú stranu postele, kde sa aspoň trochu schovala za záves postele, aby sa mohla prezliecť. Loren to prišlo vtipné, ale nijak to nekomentovala.

Žene netrvalo dlho kým našla dlhý čierny kabátec a víťazne podišla so svojím úlovkom k Monike. Tá si ešte nestihla zapnúť košeľu, a keď k nej Loren pristúpila, rýchlo sa snažila zahaliť.

„Čo to je?“ vyvalila na ňu oči žena, ukazujúc na Monikinu podprsenku. Ani nečakala na odpoveď a hneď dievčinu chytila za prso. Monika priam uskočila dozadu celá červená v tvári, pričom spadla na posteľ.

„Ukáž!“ dožadovala sa Loren a skočila k nej na posteľ.

Vtom do izby vošli dve ženy vo vyzývavých šatách a zaskočene zastavili vo dverách, keď uvideli tú scénu.

„Vy ste sa neučili klopať?“ vybafla na nich Loren, pričom Monika viac sčervenieť už ani nemohla.

„Mysleli sme si, že si hore so zákazníkom,“ odvetila blondína v dlhých tesných modrých šatách.

„A to znamená, že mi môžete liezť do komnaty?“ pozrela na nich škaredo Loren.

„Chcela som si len požičať ten vzorový korzet. Mám tu klienta,“ povedala blondína, pričom sa hrdo vystrela.

Monika videla, ako sa Lorenine oči zablysli zlosťou a to druhé, čiernovlasé dievča v dlhých tmavozelených vzorových šatách, potiahlo blondínu za ruku, nech idú preč. Chvíľu si ešte ženy vymieňali vražedné pohľady, no potom si blondína odfrkla, otočila sa na päte a zmizla aj s kamarátkou za dverami.

Loren obrátila svoju pozornosť späť k Monike a zvodne sa na ňu usmiala: „Kde sme to prestali?“

Monika sa pohotovo prekotúľala na druhú stranu postele a zoskočila z nej. „To je podprsenka, nič zvláštne,“ a rýchlo si pozapínala košeľu.

„Už sa nečudujem, že o mňa Ren nemal záujem, keď ho zvádzaš takýmito kúskami z druhého sveta,“ mávla k nej rukou Loren.

Monika sa zdesila. „Čože? O čom to hovoríš?“ vykoktala, pričom nevedela, čo ju zarazilo viac, že vraj ona zvádza Rena, alebo fakt, že Loren vedela o tom, odkiaľ pochádza.

„Ale no, netvár sa tak. Viem, že ty si TO dievča z druhého sveta, ktoré má teraz moc Zeleného draka – veď ti žiaria oči.“

Monika sa vtom vystrašene pozrela do boku, ale keď počula Lorenin chichot, došlo jej, že si z nej len uťahovala.

„Neboj sa, nežiaria. Len si robím srandu. Viem to odkedy som ťa objala,“ vysvetlila Loren.

Monika si vykoľajene zastrčila košelu do nohavíc a Loren jej vtedy hodila čierny kožený kabátec bez rukávov s veľkou kapucňou.

„Tak to budem mať problém zapadnúť i s týmito šatami, ak každý vycíti, čo som zač,“ zafrflala Monika, pričom si spomenula na Zanieteného.

„Každý?“ oborila sa na ňu urazene Loren. „Ja som z rodu Astrin, neporovnávaj moje schopnosti s ostatnými, to by nebolo voči nim férové,“ zasmiala sa.

Keď uvidela Monikin nechápavý výraz, zliezla z postele a pristúpila k nej. „Ten tvoj svet sa musí riadne líšiť,“ skonštatovala a Monika sa uškrnula s myšlienkou, že ani nevie ako veľmi! „Teraz už zapadneš, neboj sa,“ usmiala sa na ňu Astrin, keď mala dievčina pozapínaný kabátec, ktorý jej čiahal až pod zadok.

Monika si sadla na posteľ a začala si obúvať tenisky. Po tom, čo videla Loren pobehovať bosú, tak si myslela, že topánky jej nebude vedieť dať, ale žena ju zastavila.

„Počkaj!“ a vytiahla spodný šuplík svojej komody, ktorý bol plný skoro nenosených čižiem. Vybrala jedny čierne a podala ich Monike.

„Ak máš topánky, prečo ich nenosíš?“ opýtala sa jej dievčina, keď uvidela v akom dobrom stave bola obuv. No Loren len ohrnula nosom na znak, že sa jej nepáčia.

Po tom, čo si Monika obula čižmy, s prekvapením zistila, že jej dokonale sadli. Ale asi to nebola náhoda, Ren zastavil v tejto krčme schválne, Loren mala totiž podobnú postavu ako ona, akurát mala väčšie prsia.

Monika následne podala svoje tenisky žene so slovami: „Vyskúšaj si ich, nie sú najnovšie, ale myslím, že sa ti budú páčiť.“

Astrin si od nej pochybovačne zobrala zváštne topánky, sadla si k nej na posteľ a bez slova si ich obula. Na tvári sa jej objavil prvýkrát v živote úsmev z obuvy.

Monika si ju premerala očami a zvážnela. „Odkiaľ poznáš Rena?“ spýtala sa s obavami, nevedela totiž, či sa jej bude páčiť odpoveď.

„Rena veľmi nepoznám, naopak jeho brata,“ usmiala sa Loren s veľavravným úsmevom, ktorý potvrdil Monikinu domienku, že Astrin s Kaiom spáva.

„Prečo toto robíš?“ spýtala sa dievčina opatrne, no Loren nepochopila jej narážku. „Prečo robíš SPOLOČNÍČKU mužom?“

Žena sa zasmiala. „To si o mne myslíš? Síce by som si rada užila, ale väčšina mužov sa ma bojí, lebo som Astrin. Len Kai sa ma nebál,“ a zahryzla si do spodnej pery pri pomyslení na Renovho brata.

„Prečo sa ťa boja? Čo znamená, že si Astrin?“ nerozumela Monika.

Loren sa šibalsky usmiala, posunula sa k nej bližšie na posteli a položila si ruku na jej koleno. „Chceš to ukázať?“

Monika nasucho prehltla a okamžite vyskočila na nohy. „Asi by sme mali ísť za Renom, už bude určite vyvádzať, že kde sme tak dlho,“ povedala rýchlo a ukázala na dvere.

Loren sa postavila, zase sa na dievčinu koketne usmiala a zobrala jej staré šaty z postele. Vtedy si všimla, že jej pulóver je napchatý rôznymi vecami a udivene sa pozrela na Moniku, keď odtiaľ vypadla čokoládová tyčinka.

„Čo to chce byť?“ opýtala sa skúmavo Astrin.

„To je čokoláda, taká pochúťka z môjho sveta. Kľudne si daj,“ usmiala sa na ňu Monika a Loren podozrievavo pričuchla k tyčinke.

„Ten obal musíš roztrhnúť,“ uškrnula sa na ňu dievčina, zobrala jej čokoládu, a keď ju otvorila, vrátila ju Astrin.

„Ten tvoj svet sa mi začína páčiť,“ zamrmlala Loren s plnými ústami, pričom spod postele vytiahla hnedú látkovú tašku, ktorú podala Monike. Tá sa na ňu vďačne usmiala, rýchlo si do nej vložila hodinky z ruky a prehádzala všetky veci z pulóvra.

„Máte skvelé pochúťky, topánky a tá podprsenka...“ nahodila žena zase provokačný úsmev a pristúpila k Monike, ktorá sa snažila nečervenať. „Bola by som zvedavá, či i ĎALŠIE veci robíte ináč,“ pokračovala koketne Loren.

Monika prestrašene ustúpila a snažila sa jej slová kompletne ignorovať. „Kam dáme moje staré šaty?“ spýtala sa po tom, čo si prehodila tašku cez plece.

„Určite by si ma vedela naučiť nejaké nové triky v posteli. Keď zabrali na Renovi, musíš byť naozaj dobrá,“ nenechala sa odbiť a Monika nervózne prehltla. Rýchlo zašmátrala vo svojej novej taške a vytiahla ďalšie dve čokoládové tyčinky.

„Chceš ešte?“ zamávala pred ňou čokoládou.

Loren sa mierne primračila, lebo pochopila, že ju chce dievčina podplatiť, aby do nej prestala rýpať, ale nakoniec jej pochúťky vytrhla z ruky, predsa len sa k niečomu takému normálne nedostane. Následne zobrala Loren Monikine šaty z postele ku komode, kde spoza pása vytiahla kľúč, ktorým otvorila prvý šuplík. Všetko tam nahádzala a znovu ho zamkla.

„Tvojich šiat sa zbavím neskôr,“ povedala Astrin otočiac sa k Monike. „Ale tie topánky a tyčinky si nechám,“ mrkla na ňu a ukázala jej, nech ide von z komnaty.

Monika vedľa nej opatrne prešla, premeriavajúc si ju očami, akoby sa bála, že ju uhryzne. Loren sa na tom dobre bavila a následne zaviedla dievčinu tajnými schodmi hore za Renom.

Prvá časť. Predošlá časť. Pokračovanie