DRAČIA PERLA - Renovo tajomstvo

Renovým telom prechádzala čoraz väčšia bolesť. Zuby silno tisol k sebe a snažil sa nekričať, ale už to nevydržal. Monike prebehlo hlavou, že ho radšej pustí, ale jej ruka ho pevnejšie uchopila.

„Nenechaj ho zomrieť! Zelený drak!“ hovorila už nahlas Monika. Lenže napriek jej plaču a Renovým bolestivým výkrikom, sa nič nedialo. „Ty parazit!“ skríkla napokon a otvorila oči pozrúc hore na oblohu. „Využiješ ma, a keď od teba niečo chcem ja, tak sa na mňa vykašleš?! Pomôž mi! Sokar! Počuješ?! SOKAR!“

V tom okamihu sa Monikina ruka rozžiarila a ona pozrela na ňu. Renovi sa výrazne uľavilo a vyčerpane sa zložil na zem. Dievčina ho neprestávala liečiť, keď v druhej ruke pocítila zvláštne šteklenie. Najprv si myslela, že to bola jej rana so šípom, no potom si všimla, že sa viacero symbolov na jej náramku rozpálilo a okamžite Rena pustila. Stihla to práve včas, pretože jej telom prebehla elektrizujúca sila, kvôli ktorej stratila vedomie.  

Monikino nevládne telo padlo vedľa Rena, ktorý sa vysilene posadil. Bol celý spotený a vyzeral tak hrozne, ako jeho obhorené oblečenie. Na predlaktí mal stále hlboké stopy po uhryznutí a cítil zvláštny chlad, ale bol nažive.

Keď Ren videl, že Nina so Saurom úspešne likvidujú stráže, pozrel na dievčinu vedľa seba. Všimol si slzy na jej lícach a zamračil sa, keď uvidel šíp v jej ľavej ruke. Opatrne jej ho vytiahol a krvácajúcu ranu potom silno zaviazal kusom látky, ktorú odtrhol zo svojho odevu. Keď sa postavil, zatočila sa mu hlava a mal silné nutkanie zvracať, ale hneď, ako to predýchal, zobral Moniku na ruky. Celým svojím bytím sa musel sústrediť na to, aby ignoroval bolesť, ktorá mu šľahala z pohryznutej ruky do tela.

„Čo sa jej stalo?“ pribehla k nim zadýchaná Nina aj so Saurom.

„Ten náramok ju zase šokoval,“ odvetil Ren a Crofita ho už viedla preč zo záhrady.

„Kde je Ala?“ spýtal sa Ren, keď si všimol, že sučka nie je po Nininom boku. Keď žena smutne pokrútila hlavou, muž pochopil.

Nina ho viedla späť do hradu cez ďalší bočný vchod.

„Kam to ideme?“ opýtal sa Ren neisto.

„Musíme sa schovať. Neboj sa, hrad dobre poznám, prekĺzneme do nejakého skladu, kým sa Monika nepreberie,“ šepla a už ho viedla tmavými chodbami. Všetky mu pripadali rovnaké, no tešilo ho, že boli prázdne. Zdalo sa, že stráže na viacerých miestach opustili svoje pozície, aby ich šli hľadať. Nikomu by totiž nenapadlo, že sa dobrovoľne vrátia do hradu.

Po chvíli blúdenia ich Nina zaviedla do veľkého tmavého skladu. Ren zahliadol na jednej stene na seba naložené sudy, pričom ostatnú časť miestnosti tvorili regále. Police toho, ktorý bol najbližšie ku dverám, boli zaplnené alkoholom. Na ďalšom regále videl starý riad, polámané zbrane a dokonca vzadu bol i taký, kde boli knihy.

Ren nasledoval Ninu, ktorá svojou silou zapálila sviečky na prenášateľnom svietniku vedľa dvier. Potom prešli do zadnej časti skladu, kde muž položil Moniku na zem, oprúc ju o regál. Ťažko si vydýchol a sledoval, ako si Nina sadla oproti dievčine. Saur si ľahol vedľa Crofity, hlavu položiac na jej vystreté nohy, pričom plamene jeho hrivy pohasli. Ren si nakoniec sadol vedľa Moniky a prehrabol sa prstami cez svoje vlasy.

Muž sa zahľadel do plameňov svietniku, ktorý bol položený na kamennej dlážke vedľa Niny. Vybavil si bolesť, ktorá mala spôsobiť jeho smrť len pred pár minútami, a nedokázal uveriť tomu, že je nažive. 

V miestnosti nastalo unavené ticho, ktoré prerušilo až Monikine mrnčanie. Dievčina si pomaly otvorila oči a podozrievavo sa obzrela po okolí. „Kde to sme? Chytili nás?“ opýtala sa prižmúrenými očami.

Ren sa neubránil úsmevu a pokrútil hlavou. Keď k nemu Monika otočila tvár, začal si obzerať každú jej črtu. Len pred chvíľou mala v očiach slzy, ktoré ronila kvôli nemu – ešte stále sa jej preto leskli. Vtom dievčina zastonala od bolesti a to muža prebralo.

Monika otočila pohľad k svojej ľavej ruke, kde presakovala krv cez Renov improvizovaný obväz. Muž sa zatváril vážne a vstal. Dievčina sa ho chcela spýtať, že kam ide, no zmohla sa len na bolestivý výdych. Na studenej dlážke skladu rýchlo vychladla a adrenalín v jej tele sa už netvoril.

Po chvíli sa k nim Ren vrátil s dvomi fľašami alkoholu. Jednu podal Nine, ktorá mu vďačne kývla hlavou, potom si čupol zľava vedľa Moniky.

„Musíme ti tú ranu vyčistiť. No najprv sa napi,“ odvetil súcitne a podal jej alkohol.

Dievčina sa uškrnula. „Vo vašom svete chľastám viac, než v Prahe,“ pokrútila neveriacky hlavou a logla si z fľaše – jej komentár pobavil Rena i Ninu.    

Muž následne rozviazal obväz na Monikinej ruke, a keď si od nej zobral fľašu, vylial na ranu trochu z jeho obsahu. Dievčina sa od bolesti celá zatriasla a zahryzla do päste druhej ruky odvrátiac od Rena hlavu. Z celej sily sa musela sústrediť na to, aby neskríkla od bolesti.

Jej spoločníkom sa naskytol pohľad na asi dvojcentimetrovú, no hlbokú ranu.

„To bude treba zašiť,“ priklonila sa bližšie Nina.

Keď sa Monika prestala triasť, vytrhla z Renovej ruky alkohol a riadne sa napila. Následne mu ho vrátila a začala sa prehrabávať v taške, ktorú mala zavesenú krížom cez telo. Vytiahla odtiaľ malý plastový sáčok s kotúčom čiernej nite, v ktorom bola zapichnutá jedna malá a jedna veľká ihla – pôvodne si to Monika zobrala na zašitie roztrhnutých nohavíc. Zároveň si bola vedomá, že tá niť na ranu nebude vhodná, preto vybrala i dentálnu niť. Pamätala si totiž z nejakého youtube videa, že k tomu sa môže v prípade núdze použiť.

„Kto sa na to cíti?“ spýtala sa dievčina s trpkým úsmevom.

Nina sa na to pod Saurom pohla a pes z nej zliezol. „Spravím to ja. Aj tak tú ihlu treba ohnúť,“ odvetila, pričom si dezinfikovala ruky alkoholom. Následne si s Renom vymenili miesta a Monika sa zase napila, potom v taške nahmatala obväz. Nina zatiaľ svojimi plameňmi ohla väčšiu ihlu.

„Navliekni tam toto,“ podala jej Monika otvorenú krabičku s dentálnou niťou. Crofita si škatuľku so záujmom obzrela a otestovala pevnosť nite. Po tom, čo uznanlivo prikývla – schváliac Monikin výber – prevliekla niť cez ihlu.

Monika sa strašne bála procedúry v sklade, a tak sa zase napila. Keď už cítila, že jej bude zle, prestala a uprela pohľad na Rena. „Rozptýľ ma,“ požiadala ho so zúfalým pohľadom. Muž nevedel, čo má povedať, a tak dievčina položila otázku, na ktorú bola najviac zvedavá. „Ako je možné, že ťa plamene kráľovnej, ani tej Crofity, nespálili?“

Ren najprv váhal s odpoveďou, no keď mu Nina kývla, aby k Monikinej rane pridržal svietnik – čo urobil – tak spustil. „Ako vieš, narodil som sa v najtemnejšej z nocí.“

Monike vyhŕkli slzy od bolesti, keď jej ihla prešla kožou a prikývla, aby pokračoval.

„To ale znamená, že som sa narodil so schopnosťou pohltiť mágiu.“

„Oly mi povedal, že preto ti dovolili absolvovať výcvik Kána, ale do chvíle, čo som to videla na vlastné oči, som tomu nemohla uveriť,“ odvetila Nina, ktorá medzitým urobila ďalší steh. Monika sa snažila vnímať ich slová a neskolabovať, pričom druhou rukou silno zvierala poličku regálu.

„Si asi jediný koho nezabili,“ dodala Crofita s akýmsi nadšením v hlase. Urobila dievčine ešte dva stehy a pustila sa do robenia uzlov. Monike odľahlo a pomocou jednoduchého nechápavého výrazu pobádala dvojicu, aby jej to vysvetlili.

„Je veľmi zriedkavé, aby sa nejaké dieťa narodilo v najtemnejšej z nocí, ale keď sa tak stane, musí byť podľa odvekej vôle drakov zabité. Schopnosť pohltiť mágiu totiž pôvodní dračí vládcovia považovali za znamenie hrozby – ba dokonca akt vojny. Preto som tomu doteraz nemohla uveriť, že ťa vládcovia z našej doby naozaj nechali nažive, keď máš túto schopnosť,“ pozrela na Rena skúmavo Nina.

Monika venovala mužovi otázny pohľad a bez toho aby sa musela pýtať, odpovedal.

„Som nažive len vďaka mojej matke. Vyhrážala sa Zelenému drakovi, že mu nedá následníka moci, ak ma zabije.“

„Ona sa mu musela vyhrážať? Veď to bol tvoj starý otec, nie?“ vypadlo z Moniky a po Renovom výraze tváre pochopila, prečo ho tak neoslovoval.

„Bola to tradícia tisícky splnov. Tým, že ma Zelený drak nezabil, sa postavil vlastnému presvedčeniu. Nad našimi hlavami odvtedy visela hrozba útoku od ostatných dračích vládcov, pričom sme si vytvorili nepriateľov i medzi našimi kmeňmi. Veliteľ Severného kmeňa Can, počas rokov viedol nejeden odboj.“

„Myslíš Leovho otca?“ uisťovala sa Monika, pričom jej Nina obväzovala ruku.

„Áno,“ vzdychol Ren a oprel sa o stenu. „Jeho prvorodená dcéra bola totiž ako ja. S tým rozdielom, že Can vôľu dračích vládcov nasledoval. Keď som sa potom narodil ja a Zelený drak ma nezabil, nastali problémy.“

Monika vtedy pochopila nedôveru, ktorá medzi ich kmeňmi panovala. Veliteľa Cana hnala proti kmeňu Zeleného draka bolesť zo straty dcéry. Obetoval ju, lebo to bola vôľa ich predkov, no potom Zelený drak urobil z najťažšieho rozhodnutia v jeho živote len nezmyselné zabitie vlastnej dcéry.

„Nerozumiem len jednému,“ prerušila Nina ticho, ktoré nastalo. Sadla si vedľa Rena, pričom si Saur zase položil hlavu do jej lona. „Ako je možné, že ostatní vládcovia vám nevyhlásili vojnu?“

„To, kedy som sa skutočne narodil, vedelo len pár vyvolených. A napriek tomu, že sa chýry o mne rozniesli po viacerých kmeňoch, Zelený drak zapieral pravdu.“

„Keď som sa rozprávala s Leom, ten o tom, kedy si sa narodil, nemal pochýb,“ krútila hlavou Monika.

„To preto, lebo veliteľ Can bol na návšteve v našom kmeni v deň, keď som prišiel na svet.“

Monika sťažka vydýchla, nemohla tomu uveriť.

„Zelený drak mu zakázal šíriť pravdu, no veliteľ Can našiel ďalšie spôsoby ako viesť proti jeho vláde odboj. Od toho dňa sme boli so Severným kmeňom na nože.“

„Ja tomu nerozumiem. Veď, keď sme prišli do Severného kmeňa, Leo k nám bol milý. Teba predsa ON SÁM vyliečil,“ pokračovala Monika.

„Leo je…“ nevedel, ako vetu dokončiť. „On proste hrá nejakú zvrátenú hru. Na jednej strane sa usmieva a kamaráti s Kaiom. No na druhej pozná pravdu a snaží sa vyjsť v ústrety svojho otca. Nie som si istý, čo chce dosiahnuť, ale to s tým zvitkom – ako ťa do toho vtiahol – to sa mi nepáčilo.“

Moniku jeho komentár ohľadom zvitku prekvapil a podozrievavo sa na neho zamračila.

Vtedy Nina začala zo Saurovho chrbta vyťahovať šípy. Zviera len mierne zakňučalo, keď mu Crofita na rany naliala alkohol, no jeho zranenia sa potom samy od seba pomaly zatvorili. Pes spokojne privrel oči, už ho nič nepichalo v chrbte, a tak mohol driemať na nohách svojej panej.

„Prečo ti vadí, že mi ukázal ten zvitok, keď na ňom aj tak nič nebolo?“ ozvala sa po chvíli Monika.

„Aký zvitok?“ opýtala sa Nina.

„Keď sme s Renom prechádzali územím Severného kmeňa, tak mi Leo ukázal zvitok, na ktorom mal byť napísaný osud všetkých štyroch drakov, ktorý spojoval niekto, kto sa narodil v najtemnejšej z nocí.“

„Také niečo existuje?“ vyvalila oči Crofita.

„Nie. Ten zvitok je podfuk,“ odvetil rázne Ren a pozrel bokom, akoby sa o tom už nechcel rozprávať.

„Podfuk?“ nechápala Nina.

„Ren tvrdil, že je prázdny. Vraj ho Leovi predal podvodník menom Loky,“ doplnila Monika. Nina počula v hlase dievčiny váhanie, a preto ju neprekvapilo, keď pokračovala. „Ale možno nebol prázdny,“ dodala potichu sledujúc Renovu tvár.

Muž k Monike otočil vražedný pohľad, no nemienila odvolať, čo práve povedala. Doteraz jej tajil svoju schopnosť absorbovať mágiu a fakt, že sa stránil odpovede ohľadom zvitku, v nej vzbudzoval ďalšie pochyby.

Saur vycítil napätie v miestnosti a skúmavo otvoril oči. Dvojica po sebe zazerala a nedôvera z Monikinej strany stúpala. Vtedy Ren pomaly otočil hlavu k stene a dievčina na neho naštvane ziapala. „Čo mi tajíš?! Bol ten zvitok naozaj prázdny?“ opýtala sa podráždene.

„Neklamal som ti,“ odvetil vecne, stále upierajúc pohľad na stenu. Lenže vo vzduchu ostala visieť otázka.

„ALE?“ vrhla na neho Monika škaredý pohľad.

Keď Ren neodpovedal, Nina prelomila zužujúce ticho v sklade. „Nečudujem sa, že Leo naletel tomu podvodníkovi,“ začala a Monika k nej otočila naštvaný pohľad. Vedela, že sa len snažila pomôcť a upokojiť atmosféru, ale ona chcela vedieť, čo ďalšieho pred ňou Ren schováva.

„Chcel mať v rukách veštbu, ktorá by vysvetlila smrť jeho sestry. Pričom nie je také ťažké uveriť, že by bol Renov osud spojený s dračími vládcami. Predsa doteraz každého, kto sa narodil v najtemnejšej z nocí, zabili. Asi dúfal, že je za ich odvekou vôľou čosi viac.“

Monika kútikom oka zahliadla, ako na Renovom krku vyskočila napätá žila. Zdalo sa, že Nina prišla blízko pravdy, ktorú pred nimi muž tajil.  

Prvá časť. Predošlá časť. Pokračovanie