DRAČIA PERLA - Sestry plameňa

Oly držiac Ninu ruku bežal v čele skupiny a viedol ich smerom, kde bola kuchyňa. Po bokoch Crofity bežali jej psy a tesne za nimi sa držal Kai s Tornom. Veľký holohlavý bojovník z dediny Zeleného draka sa ponúkol a zobral do svojich obrovských rúk stále bezducho vyzerajúcu Astrin, aby mohli bežať rýchlejšie. Chudé telo ženy sa v Tornovom náručí takmer strácalo. Vzadu bežala Monika s Renom, ktorý dievčinu pevne ťahal za ruku, akoby sa bál, že mu ujde.

Monike pri ich úteku ani nenapadlo prečesať chodby pomocou svojej rastliny v stenách, a tak sa nemohla čudovať, keď sa pred nimi vynorili stráže. Nina ale pohotovo poručila Saurovi a Ale, aby sa o mužov postarali a rýchlo im tak uvoľnili chodbu, ktorou preblesol pach zhoreného mäsa. Bolestivé výkriky rozozvučali hrad a pritiahli pozornosť viacerých stráží v priľahlých chodbách.

„Doprava!“ zavelila Monika, keď prebehla pomocou rastliny okolité chodby – už si nemohla dovoliť ďalšie chyby. Olyho jej povel tak prekvapili, že ním musela Nina trhnúť do správnej strany. Od tej chvíle ich skupinu viedla preto ona, pričom počúvala Monike príkazy zozadu.


Síce okľukou, ale nakoniec sa im podarilo dostať ku kuchyni. V momente, keď tam vtrhli, sa ozvali zdesené výkriky kuchárok a ich pomocníkov, pričom im všetci uskakovali z cesty. Prítomnosť dvoch z kráľovniných psov ich tak vydesila, že v panike sácali jeden druhého a bežali z kuchyne kade ľahšie.

Zvuky rozruchu zaujali stráže, ktoré skupina predtým striasla, a tí sa vybrali za uprchlíkmi. Monika videla cez svoje oči v stenách, ako ďaleko od nich stráže sú, a keď vybehli k svojmu vozu s Priotmi, vedela, že s vozidlom nemajú šancu ujsť. Dievčinou ale premkla silná predtucha a vytrhla sa z Renovho zovretia. Pribehla dozadu k vozu, odopla si štít z chrbta a rýchlo doň naskočila, aby mohla nájsť svoju tašku.

„Čo to stváraš?“ skríkol na ňu Oly, pričom Ren už otáčal voz pomocou Priotov k hlavnej bráne. Ren ukázal skupine, nech bežia dozadu pozdĺž hradieb a všetci poslúchli.

Keď bol voz otočený, Ren ziapol na Moniku, ktorá bola ešte stále vzadu. „Okamžite odtiaľ vylez!“

Dievčina v tom okamihu našla svoju tašku a vyskočila z vozu. Keď ju spoločník uvidel, popohnal Priotov smerom k bráne, aby vozidlom odviedol pozornosť stráží.

Rýchlo pribehol k Monike a nechápavo, no zároveň rozzúrene, na ňu pozrel. „To teraz naozaj potrebuješ?!“ schmatol ju drsne za lakeť.

„Ver mi,“ precedila skrz zuby Monika a Rena jej slová tak prekvapili, že zabudol na svoj hnev. Od kuchyne začuli rinčanie zbraní a Ren trhol dievčinou, aby bežali za ostatnými.


Stráže, ktoré vybehli z kuchyne, začuli uháňajúci voz, ale všimli si i Moniku s Renom. Mysleli si, že sa ich skupina rozdelila a časť z nich sa snaží ujsť hlavnou bránou – preto sa aj oni rozdelili.

Za rohom na polovicu stráží, ktoré sa vybrali za Renom a Monikou, ale čakalo nepríjemné prekvapenie. Crofita s dvomi psami, Ren, Oly, Torn a Kai totiž na nich okamžite zaútočili. Jedine Monika nebojovala, pretože podopierala nevládnu Astrin, ktorú jej zveril Torn. Dievčina tentokrát skupine ani nemusela pomáhať svojou rastlinou, pretože stráže zneškodnili bez problémov.

„Ako sa dostaneme von?“ opýtala sa okamžite Monika, keď k nej ostatní pribehli. Všetci upreli pohľad na Rena, ktorý očami premeriaval vysoké opevnenie hradu.

„Vedela by si nás preniesť cez hradby pomocou tvojej rastliny?“ pozrel zamyslene na Moniku. Po tom, čo videl, ako v podzemí jej burina prerazila zem ako chápadlo, mu napadlo, či by sa to dalo zopakovať.

Monika dvakrát dupla do zeme ľavou nohou, pričom podopierala Astrin. „Toto tak ľahko neprelomím a aj tak, v tejto oblasti tú rastlinu nemám rozvetvenú. No ak tu nájdeš niekde strom, tak nie je problém,“ odvetila rozhliadnuc sa po okolí.

„Tadeto, vzadu je záhrada,“ kývol Torn a už aj zobral Astrin do náručia.

„Nebude dlho trvať a zvyšok stráží si uvedomí, že ten voz bol len na odvedenie pozornosti. Prídu hneď za nami,“ povedal Oly Renovi, ktorý si uvedomoval vážnosť situácie. Vedel veľmi dobre, že ak všetci prejdú cez hradby, stráže sa za nimi okamžite vyberú a na stráni hory bude jeho skupina vystavená napospas lukostrelcom.


Dobehli na kraj prekrásnej priestrannej záhrady, kde zastavili. Pomedzi záhonmi kvetov boli kamenné cestičky, ktorých kraje osvetľovali malé ohnivé stĺpy, podobné tým v mestečku Lisoa. Najviac sa vynímali štyri mohutné stromy na krajoch záhrady a altánok v jej strede.

Monika okamžite sústredila silu Zeleného draka na strom, ktorý bol k nim najbližšie. Obrovská drevina ladne vytiahla dva korene zo zeme a čakala na ďalšie povely. Keď dievčina otočila pohľad k Renovi, ten musel urobiť rozhodnutie, kto pôjde za hradby, a kto odvedie pozornosť stráží. Prebehol očami po svojich spoločníkoch, pričom sa v jeho pohľade zračila vďačnosť a lúčenie.

„Choďte všetci, ja ich zdržím,“ odvetil a vtiahol brata do rýchleho objatia, aby sa s ním rozlúčil. „Postaraj sa o naše kmene, potrebujú ťa,“ šepol mu, keď si oprel čelo o Kaiovo, potom ho od seba priam odstrčil. Jeho brat smutne pozrel do zeme a pristúpil k Tornovi, ktorý držal v náručí Astrin. Torn chcel protestovať, zostať po Renovom boku, ale Monika mu nedala šancu a ovinula korene stromu okolo jeho a Kaiovho pásu, prenesúc oboch cez hradby.

Nina popri tom pristúpila k Monike a šepla: „Ren ma tu potrebuje. Jeho by Saur nikdy neposlúchol a bez jeho pomoci je samovražda tu ostať. Prehoď prosím Olyho, keď sa s ním rozlúčim, lebo nebude chcieť odísť.“

Monika smutne prikývla Crofite a tá podišla k svojmu milému. Okamžite si ho stiahla na svoje pery a vášnivo ho pobozkala, pričom sa jej po líci skotúľala slza.

„Odpusť mi to, ale Kai ťa potrebuje viac,“ povedala, keď sa od neho odtiahla. Oly tomu najprv nerozumel, no vtom sa okolo jeho trupu ovinul koreň stromu a odtrhol ho od jeho milej. Ledva sa stihol spamätať, už bol vo vzduchu. Snažil sa brániť, vyslobodiť, ale nemalo to cenu – Monika ho prehodila na druhú stranu.

Ren chcel namietať, poslať Crofitu za hradby, keď vtom uvidel, ako sa korene stromu vracajú do zeme. Monika začala prišľapávať rozrytú pôdu okolo stromu a Ren k nej pribehol s panikou v očiach. No predtým než na ňu stihol zúrivo vyletieť, že neprešla s ostatnými na druhú stranu, sa objavili stráže. Bolo ich oveľa viac, než predtým – pridali sa k nim už i posily.

Nina na ne chcela poslať Saura s Alou, ale Monika využila silu záhrady, ktorú mala za chrbtom. Pod zemou rozvetvila pevné korene stromov a s ľahkosťou pochytala bojovníkov Ohnivého draka. Už z nich chcela vymačkať život, keď dve Crofity, ktoré boli medzi ulapenými, spálili korene okolo svojich trupov. Monikiným telom v tom okamihu prebehla bolesť a zvraštila tvár, keď pocítila, ako sa zuby ich psov zaryli do koreňov. Z ich tesákov sa do stromu dostal jedovatý plameň a korene zhoreli na popol. Z dreviny vedľa Moniky sa pomaly vytratil život a strom sčernel.


Pred stráže vtedy vystúpili víťazne obe Crofity s čiernymi bojovými farbami na tvári, ktoré im dodávali na desivosti. Ich psy boli veľkostne asi ako Ala, no šlo o samcov, ktorí mali pozdĺž chrbtice hustú hrivu tvorenú plameňmi a pôsobili preto dravejšie.

Za ženami sa jeden z vojakov začal šialene chechtať. „Ste mŕtvi,“ pozrel na skupinu stojacu pri záhrade.

„Určite to nebude vďaka vám,“ otočila sa Crofita naľavo k mužovi a vrhla na neho svoje plamene. Chlap začal vrieskať od bolesti, keď sa k žene otočila druhá Crofita.

„Caya, pusť ho. Nechcem mať zase problémy s kráľovnou,“ odsekla skôr informatívne, než akoby ju skutočne zaujímalo, čo sa s chlapom stane. Vtedy si pohľadom premerala ich súperov a ako oponentku si vybrala Ninu.

Caya nahnevane odfrkla a pustila muža zo svojich plameňov. Chlap sa ledva vládal postaviť, no opovážlivo sa pozrel na svoju útočníčku a tá ho okamžite kopla do tváre.

„Už si skončila?“ pozrela na ňu druhá Crofita nezaujato.

„Moja je tá naľavo,“ odsekla Caya so zvláštne slizkým tónom, kývnuc hlavou na Ninu.

„To teda nie, ona je moja! Nemala si sa hrať so strážou…“

„Ale Maya!“ zatiahala s kňučaním Caya.

„Povedala som! Ty máš tú cudzinku a toho chlapa,“ uzemnila ju bez toho, aby sa na ňu pozrela.


Nina ich rozhovor počúvala so zamysleným výrazom, no hneď, ako začula mená oboch Crofít, vedela s kým majú dočinenia. Pred nimi stáli obávané Sestry plameňov, dvojčatá, ktoré získali po Nininej údajnej smrti najvyššie postavenie medzi kráľovninými Crofitami. Za posledné dva cykly mesiaca si vybudovali povesť, kvôli ktorej sa všetci obyvatelia území Ohnivého draka triasli pri ich zmienke.


Nina zaťala päste, keď videla jedného z vojakov vystúpiť. Jeho nohy sa triasli a vyzeral, že odpadne nervozitou, no nejakým zázrakom sa vykoktal.

„Kde chcete nás?“ vyslovil bojazlivo ukazujúc na asi desať mužov, ktorí za ním skamenelo stáli.

„Ukážeme vám, ako sa to robí,“ uškrnula sa Maya stále hľadiac priamo na Ninu.

„Opovážte sa zasiahnuť a sama vás stiahnem z kože,“ dodala Caya, ktorá sa predsalen začala tešiť na súboj so Zeleným drakom.

Sestry plameňov aj so svojimi psami sa vtom rozbehli k svojim vybraným súperom. Nina poručila Ale, aby chránila Moniku s Renom a ona so Saurom sa pustili do boja s Mayou a jej psom.

Ren s Alou sa postavili pred Moniku, čo Cayu akurát naštvalo. Poslala svojho psa okamžite na sučku a ona zaútočila na Rena. Chcela ho rýchlo zabiť, aby jej neprekážal v boji so Zeleným drakom, ale pri zápase s oštepmi boli ich sily vyrovnané. Obaja obratne narábali so svojimi zbraňami a Monika ich údery ani nestíhala sledovať. No po chvíli to Cayu prestalo baviť a spoza chrbta vytiahla dýku. Síce mala krátku zbraň v ľavej ruke a preto s ňou nenarábala najšikovnejšie, no Ren si musel dávať väčší pozor.


Monika venovala rýchly pohľad Nine s Mayou, ktorá len ťažko zvládala tempo bývalej kráľovninej pravej ruky. Maya tomu nerozumela, jej schopnostiam sa doteraz nikto okrem jej sestry nevyrovnal. Keď začula kňučanie, jej pohľad zablúdil k ich psom. Maya vyvalila oči, keď uvidela krk svojho psa v Saurových ústach. 

„To nie je možné,“ zastonala. „Saur?“ pozrela nechápavo na zviera, ktoré hodilo bokom svoju korisť. Chvíľu trvalo, kým telo mŕtveho psa vzplanulo v plameňoch, ale keď sa tak stalo, Maya venovala Nine zdesený pohľad – po dlhom čase cítila strach.

„Kto si? Ako je možné, že máš kráľovninho psa!“

„Saur patril odjakživa mne. Len som si ho zobrala späť,“ odvetila Nina pevne a zaútočila svojimi plameňmi na svoju protivníčku.


Medzitým sa k strážam pridalo pár lukostrelcov a začali mieriť na Saura, ktorý bol od skupiny dosť ďaleko na to, aby netrafili ani jednu zo Sestier plameňa. Pes sa začal šípom vyhýbať a besne sa rozbehol k mužom, ktorí na neho strieľali.

Keď to Monika videla, vystrela obe ruky pred seba a sústrediac silu Zeleného draka mu okamžite pomohla. Koreňmi stromov sa jej podarilo pochytať viacerých bojovníkov, no zrazu ju do vnútra ľavej paže trafil šíp.


Monikin bolestivý výkrik odviedol Renovu pozornosť a Caya ho porezala na hrudi. Síce to bolo len povrchové zranenie, no donútilo ho to bolestivo zvraštiť tvár. Crofita pred ním sa šialene uškrnula, akoby ju krv na Renovej hrudi nabudila a začala útočiť intenzívnejšie než predtým. No tentokrát pustila do svojej dýky plamene, vďaka čomu dočiahla oveľa ďalej. Ren si musel robiť väčší odstup, pričom ho Caya tlačila stále hlbšie do záhrady.


Monika sa medzitým stiahla za veľký čierny strom a bolestivo sa oprela o jeho mŕtvy kmeň. Nevedela, či má šíp vytiahnuť, alebo ho nechať vnútri, no keď videla, že rana tak strašne nekrváca, rozhodla sa, že ho radšej nevytiahne. Práve vykukla zo svojej skrýše, aby sa pozrela na to, ako si vedie Saur, keď jej smerom letel ďalší šíp. Našťastie sa jej podarilo rýchlo schovať.

Srdce dievčiny bilo ako o závod a neďaleko uvidela boj Aly s Cayiným psom. Obaja na seba vrčali a cerili zuby, pričom mali na tele rany po pazúroch.

Monika sa znovu odhodlala vykuknúť spoza stromu a okamžite pomohla Saurovi, nad ktorého hlavu vyzdvihla polovicu mužov, čo ho obkľúčili. Pes neotáľal a bez problémov sa rozohnal zubami po ostatných chlapoch. Monika sa musela zase stiahnuť za strom, kvôli lukostrelcovi, ale našťastie ju netrafil.

Vtedy dievčina pozrela smerom k altánku, kam Caya zahnala Rena. Crofita si myslela, že ho konečne dostane, lebo bol v rohu. Hodila po ňom teda dýku, ktorej sa Ren s ľahkosťou vyhol a skočil presne tam, kam Caya chcela. V okamihu ho teda zasiahla svojimi plameňmi. Ren od bolesti skríkol, no zároveň udrel oštepom tak, že trafil Crofitu do boku. Caya sa zatackala a vystrašene pozrela na muža, ktorý bol celý červený, ale jeho telo nebolo spálené.

„Čo to?“ nechápala Crofita, pričom s rukou na svojom boku ustupovala dozadu. Vrhla na muža pred sebou zase svoje plamene, ale tie na Rena tentokrát vôbec nepôsobili. Muž sa na Cayu pozrel z vrchu a prebodol jej brucho oštepom.


Monika nechápavo sledovala Renov súboj a až príliš neskoro si uvedomila ťažký dych pri svojom krku. Keď začula vrčanie, prehltla takmer bez dychu a kútikom oka pozrela na zuby pri svojej tvári. Cayin pes sa jej práve chystal zahryznúť do krku, keď Ren na zviera hodil oštep, ktorý vytrhol z brucha Crofity.

Pes sa útoku vyhol, no ten okamih poskytol Monike dostatok času na to, aby vyskočila na nohy. Dievčina úplne zabudla na bolesť, ktorá jej šľahala do ruky – sústredila sa akurát na beh. Cayin pes ju chcel dobehnúť, no Ren hodil druhý oštep. Zvieraťu sa zase podarilo vyhnúť zbrani a bez váhania sa rozbehol za svojou korisťou.

Ren sa tiež rozbehol k Monike a skočil za ňu práve včas, pretože pes vyskočil s otvorenou papuľou pripravený uhryznúť ju. Mužovi sa síce podarilo prepichnúť zvierati z boku krk dýkou od Cayi, ale pes sa pritom zahryzol Renovi do ľavej ruky.

„Niééé!“ skríkla Monika vo chvíli, keď videla tú scénu. Srdce jej zovrelo a s desom čakala, kedy Renovo telo vzbĺkne plameňmi. Bol to pohľad, ktorý dnes už videla niekoľkokrát, len nie pri niekom, na kom jej záležalo.


Nina práve zabila Mayu a venovala svojim spoločníkom rýchly pohľad. Videla len, že sú obaja nažive, a preto sa rýchlo rozbehla na pomoc Saurovi. Jej plamene rozohnali mužov, ktorí sa zviera snažili obkľúčiť. Pes priam zúril, v chrbte už mal tri šípy, no svojim zraneniam nevenoval žiadnu pozornosť. Crofita sa okamžite vrhla do boja, pričom najviac využívala svoje plamene, proti ktorým vojaci nemali šancu.


Ren spolu s mŕtvym psom padol na zem. Monika si k nemu okamžite čupla, pričom Ren zo seba skopol zviera. Dievčine sa nahrnuli do očí slzy, keď videla, ako sa mužovo telo začalo rozpaľovať a rana okolo jeho predlaktia vzbĺkla. Monika si okamžite položila ruku na pažu jeho ranenej ruky a sústredila všetku liečivú energiu, ktorú mohla.

Ren skríkol od bolesti. Jeho vnútornosti pálili a na krku mu vyskočili žily od toho, ako sa napol.

„Radšej ma nechaj,“ precedil skrz zuby, pričom sa snažil potlačiť bolesť. Nedokázal dýchať a cítil, že zomiera.

„Vydrž,“ šepla Monika so zatvorenými očami, pretože sa nemohla pozerať na jeho utrpenie. Vedela, že ho stráca, no nemienila to dopustiť. Jej momentálna sila zastavila proces vzbĺknutia, ale potrebovala ho aj vyliečiť. Po Monikiných lícach sa kotúľali horké slzy a v duchu prosila Zeleného draka, aby jej pomohol zachrániť Rena.

„Pusť,“ poručil jej Ren, ale dievčina pokrútila hlavou.


„Nenechám ťa takto zomrieť,“ šepla so zatvorenými očami, no stále počula Renove bolesťou presýtené stony a celá sa chvela. Monika ďalej prosila Zeleného draka v mysli o pomoc, ale jediné, čo svojou silou dokázala, bolo predlžovať mužovo utrpenie. 


Komentáre

  1. Wha?! Nuuu! To ne! Ne, ne! Tak tenhle cut byl od tebe zákeřný! Teď zase týden neusnu! 😦🤣

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára